Obnoviteľné zdroje energie (ďalej len OZE) sú považované za zdroje budúcnosti, avšak ich využitie už v súčasnosti získava stále väčší význam. Prinášajú reálnu alternatívu fosílnym palivám, ktorých zásoby sú obmedzené, nedopĺňajú sa a dnes sa vysokou rýchlosťou míňajú. Spracovanie fosílnych palív od ťažby až po spaľovanie produkuje množstvo emisií škodlivých látok nielen pre životné prostredie, ale aj pre zdravie človeka. Navyše sú z veľkej časti zodpovedné za globálne otepľovanie, ktoré dnes spôsobuje problémy po celom svete. Účinky obnoviteľných zdrojov na klímu sú minimálne; pokiaľ nahradia fosílne zdroje, znižujú množstvo emisií škodlivých látok vrátane ťažkých kovov. Ich využívanie je schopné zabezpečiť trvalo udržateľný rozvoj. Majú množstvo výhod, no napriek nim je ich rozvoj u nás stále pomalý a blokovaný.

 

Čo sú obnoviteľné zdroje energie?

Obnoviteľné zdroje energie (OZE) sú také zdroje, ktorých zásoby sa nedajú vyčerpať, príp. sa v pravidelných cykloch obnovujú. V užšom slova zmysle sa OZE delia ešte na dve kategórie. Medzi tzv. nevyčerpateľné zdroje napríklad zaraďujeme energiu slnka, vetra a geotermálnu energiu. Tieto tu budú z hľadiska života človeka prítomné ešte niekoľko tisíc ľudských generácií. Obnoviteľné zdroje v užšom zmysle slova síce môžeme vyčerpať, ale za vhodných opatrení vieme zabezpečiť ich trvalú existenciu. Takýmto zdrojom je biomasa a všetky jej produkty. Napríklad stromy, ktoré využívame ako stavebný materiál, na kúrenie, na výrobu papiera... síce môžeme vyrúbať, ale znova narastú, čiže sa obnovia (ak samozrejme zachováme určité podmienky nevyhnutné pre ich rast). Alebo produkty živočíšnej výroby, či už ide o bioplyn alebo napríklad hnojovicu. Obrovskou výhodou pri využívaní biomasy je aj možnosť využívania odpadových materiálov, ktoré sa dajú energeticky zhodnotiť a využiť. Či už ide o odpad z drevospracujúceho priemyslu alebo lesníctva, alebo aj o odpady zo spomínanej živočíšnej výroby či potravinárskeho priemyslu. Oproti fosílnym zdrojom ide teda o takmer bezodpadové technológie za predpokladu využitia všetkých využiteľných produktov spracovania.
 

Pre obnoviteľné a nevyčerpateľné zdroje sa v súčasnosti používa jednotný názov obnoviteľné zdroje energie alebo aj alternatívne zdroje energie, ktoré sú reprezentované oboma skupinami, konkrétne medzi ne patria: biomasa, slnečná energia, veterná energia, vodná energia a geotermálna energia.
 

OZE považujeme za také zdroje energie, ktoré sú schopné zabezpečiť trvalo udržateľný rozvoj ľudstva. Teda taký rozvoj, ktorý svojou energetickou náročnosťou, využívaním zdrojov našej planéty a celkovým svojím charakterom neobmedzí existenciu a nároky ďalších generácií. Podľa zákona č. 17/1992 Z.z. o životnom prostredí udržateľný rozvoj „je taký rozvoj, ktorý súčasným aj budúcim generáciám zachováva možnosť uspokojovať ich základné životné potreby a pritom neznižuje rozmanitosť prírody a zachováva prirodzené funkcie ekosystémov“.

 

Napríklad pri využívaní fosílnych palív (ropa, uhlie, zemný plyn) a uránu, ktorých zásoby sú výrazne obmedzené, o trvalo udržateľnom rozvoji nemôže byť reč, pretože ich vyčerpaním nasledujúce generácie strácajú možnosť ich využitia. Jedným z problémov fosílnych palív je, že ich spotrebúvame niekoľkonásobne rýchlejšie, než sú schopné sa ich zásoby „dopĺňať“. Dnešné fosílne palivá vznikali cca pred 300 miliónmi rokov (ropa, čierne uhlie, zemný plyn) a niektoré zásoby hnedého uhlia cca pred 65 miliónmi rokov. To je veľmi málo z hľadiska života niekoľkých generácií človeka, ktoré obývajú túto planétu len necelých 7 miliónov rokov (vrátane našich najstarších predkov). Naopak, spotreba za posledných pár rokov výrazne stúpa. Napríklad v roku 1930 sme globálne ročne využívali cca 2 miliardy barelov ropy. Od priemyselnej revolúcie na konci 20. storočia jej spotreba neúmerne vzrástla – až na viac ako 25 miliárd barelov ročne. Životnosť zásob ropy sa pritom pri dnešnej spotrebe odhaduje na asi 40 rokov (tab.1). Pri predstave, kde všade sa ropa využíva, strácajú budúce generácie možnosť využívať obrovské percento výrobkov, vrátane palív potrebných pri doprave a širokého spektra plastov. 
 

Spotreba energie vo svete neustále rastie a prekračuje možnosti našej planéty. Z hľadiska ekologickej stopy (vyjadrenie nárokov populácie ľudí na energiu a život prepočítané na plochu) by sme pri dnešnej spotrebe pre jej dlhodobé udržanie potrebovali 1,5 až dve Zeme. Neustále rastúci počet obyvateľov a neudržateľný životný štýl smerujú k ďalšiemu rastu spotreby energií. Pri obmedzených zásobách fosílnych palív je treba hľadať a začať využívať vhodné alternatívy čo najskôr, aby sme boli v budúcnosti pripravení úplne nahradiť fosílne zdroje. Tieto nám pri súčasných overených ložiskách vystačia len na „pár“ rokov.

 

Spotrebu energie bude treba pokryť z iných ako z fosílnych zdrojov. Napriek tomu, že dnes mnohí tvrdia, že alternatívne zdroje nie sú schopné pokryť súčasný dopyt, je treba do nich investovať, aby sa technológie ich využitia mohli zlepšovať a dosahovať stále vyššiu efektívnosť. Veď napokon to tak isto bolo aj s prvými motorovými automobilmi spaľujúcimi benzín – bola to nová technológia a do jej vývoja sa dnes investuje už viac ako 120 rokov. Zatiaľ máme „z čoho investovať“, máme dnes dostupnú energiu (z fosílnych zdrojov) potrebnú na ich vývoj. Na rozdiel od investovania do technológií spracovania zdrojov, ktoré už o niekoľko rokov nebudú k dispozícii, je treba investovať do rozvoja energií schopných zabezpečiť trvalo udržateľný rozvoj a existenciu aj nasledujúcich generácií.
 

Už dnes sa predpokladá, že podiel OZE bude postupne narastať. Európska únia ako celok sa zaviazala zvyšovať ich podiel – do roku 2020 by mal dosiahnuť 20%. OSN prepokladá, že pri využití súčasných technológií by mohli OZE pokryť až 60% svetovej spotreby elektriny a cca 40% celkovej spotreby energiedo roku 2020. Majú však potenciál pokryť až polovicu svetovej energetickej spotreby do roku 2050, na to však zatiaľ chýba najmä politická vôľa postupného presadzovania dlhodobých riešení.
 

 

Pri využívaní fosílnych palív dochádza k veľkým, často nezvratným škodám na ekosystémoch, nakoľko ich ťažba, spracovanie a spaľovanie produkujú veľké množstvo toxických odpadov vrátane ťažkých kovov. Samotná ťažba, ak je povrchová, znamená často úplnú devastáciu krajiny. Spracovanie prináša veľké množstvo nevyužiteľného odpadu. Spaľovaním fosílnych palív sa do prostredia dostávajú vysoké množstvá CO2 (najviac zodpovedného za globálne otepľovanie), H2O, ďalej aj oxidy dusíka, síry a amoniak, ktoré spôsobujú okyslenie prostredia, ďalej rôzne prchavé látky, popolček a ťažké kovy (As, Cd, Hg, Pb, Zn). Tieto látky svojím pôsobením na človeka znižujú jeho imunitu, zvyšujú náchylnosť na bežné ochorenia dýchacích ciest ako sú nádchy a chrípka, pri malých deťoch môžu podporiť aj vznik alergií a rôznych chronických zápalových ochorení.
 

Emisie oxidov síry a dusíka, najmä z dopravy a priemyslu, majú priamy vplyv na vznik kyslých dažďov, ktoré vznikajú chemickou reakciou medzi týmito plynmi a vodou v atmosfére. Následne pri daždi nám potom doslova padá na hlavu zriedená kyselina. Táto má škodlivé účinky na lesy, vodné plochy (jazerá, rybníky, plesá, vodné nádrže), zeleň v meste, poškodzuje historické budovy, vedie k zdravotným problémom najmä u citlivých skupín obyvateľstva (deti, dôchodci, alergici)4.
 

Oproti tomu emisie pri využívaní OZE klesajú pri niektorých látkach na nulu (ťažké kovy, popolček). Pri náhrade fosílnych palív OZE dochádza k pozitívnym účinkom nielen na životné prostredie, ale aj na zdravie človeka. Smog, ku ktorému prispievajú emisie z dopravy a priemyslu založeného na spaľovaní fosílnych palív, prispieva k častejšiemu výskytu ochorení dýchacích ciest, zhoršuje astmu a alergie, dráždi oči a pod. Pri OZE sa takýmito problémami nemusíme vôbec zaoberať.

Zníženie množstva emisií pri využití metanolu ako paliva namiesto benzínu:

Emisie výfukových plynov Rozdiel pri využití metanolu
NOx - 65%
CO - 95%
Iné uhľovodíky - 95%
Dym a pevné častice - 100%
(Zdroj: Bédi, 2001)
 

Taktiež využívaním OZE sa rieši aj problematika ťažkých kovov, ktoré sú toxické pre človeka a ich úloha pri vzniku množstva ochorení bola už dávno dokázaná. Ťažké kovy majú aj negatívne účinky nielen na dospelých ľudí, ale predovšetkým na deti a ešte nenarodené deti. Najväčším znečisťovateľom prostredia ťažkými kovmi a oxidmi síry a dusíka je uhlie. Uhlie sa vyznačuje vyššími emisiami síry, oxidov dusíka a CO2 na jednotku energie ako ropa alebo plyn. Z toho vyplýva, že nie je vhodnou (dočasnou) náhradou za iné fosílne zdroje len preto, že ho máme viac. S rozšírením využívania obnoviteľných zdrojov na úkor týchto škodlivých zdrojov by sa dalo predísť aj nemalým finančným nákladom potrebných na úpravu zelene v mestách. Toxické látky, smog či kyslé dažde poškodzujú a oslabujú stromy, znižujú ich životnosť a zvyšujú pravdepodobnosť nehôd vzniknutých ich pádom v dôsledku celkového oslabenia. Kyslé dažde spôsobujú vysychanie smrekových lesov v našich najvzácnejších územiach a financie na ich sanáciu rastú aj s nedostupnosťou terénu. Poškodzovanie historických pamiatok, fasád budov a sôch týmito dažďami prináša ďalšie nároky na obecné rozpočty.

 

Dnešné jadrové elektrárne najnovšej generácie sa často vo vládnych kruhoch považujú za bezpečné, no napriek tomu nesmieme zabúdať aj na ich riziká. Po technologickej stránke môže byť všetko v poriadku, ale treba počítať aj so zlyhaním ľudského faktora – hlavným dôvodom jadrových nehôd a havárií. Tento faktor sa do bezpečnostných štatistík nepočíta, avšak práve tento má najväčší vplyv. A následky takýchto havárií sa nedajú odstrániť v priebehu jednej dekády. Taktiež nesmieme zabúdať na problematiku vyhoretého jadrového paliva, ktoré po svojom použití stále obsahuje väčšiu časť rádioaktivity a dodnes, po vyše 60 rokoch „mierového využívania jadra“ ho stále nevieme bezpečne zlikvidovať. Genetické poruchy spôsobujúce deformácie tela či rôzne celoživotné ochorenia a reálne riziko vzniku rakoviny počas života by mali byť dostatočným varovaním na to, aby sme im včas povedali svoje nie. Aj Černobyľ bol označovaný Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu ako bezpečný, kým nezlyhal ľudský faktor a následne aj technika. Následky poznáme – rakovina, degenerované deti, smrť niekoľko tisíc ľudí, zakázaná zóna okolo elektrárne, kontaminovaná voda a pôda.